Pracovný zošit Geografia 5 s nadhľadom získal v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska 2021 Cenu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR za učebnicu.

Rozhovor s Petrom Farárikom, učiteľom geografie, blogerom, metodikom a autorom nášho pracovného zošita Geografia 5 s nadhľadom

Mgr. Peter Farárik je pôvodom z Banskej Bystrice, vyštudoval učiteľstvo predmetov geografia a ekológia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V minulosti vyučoval na gymnáziu v Skalici, dnes je učiteľom geografie na Súkromnej ZŠ Bakomi v Banskej Štiavnici. Okrem toho je i hrdým otcom, blogerom a úspešným metodikom so snahou meniť slovenské školstvo k lepšiemu.

Na Slovensku Vás mnohí ľudia poznajú vďaka občianskemu združeniu Lepšia geografia. Ako ste sa k projektu dostali a čo Vám pomohlo zviditeľniť sa?

Príbeh Lepšej geografie sa začal písať zhruba osem rokov dozadu. Učil som na gymnáziu v Skalici, bol som bezdetný a plný ambícii, a mal som kopu voľného času, ktorý som využíval na tvorbu rôznych vzdelávacích materiálov pre svojich študentov. Spočiatku som ich uverejňoval na web Geoška. Moja práca sa tešila obľube - mnoho učiteľov odtiaľ čerpalo inšpiráciu na hodiny. Jednoznačne mi k tomu dopomohla i moja online aktivita v učiteľských kruhoch - v tom období som bol veľmi aktívny v rozličných učiteľských skupinách. Zároveň som pravidelne písaval blog, v ktorom som sa venoval rôznym kauzám, problémom a iným témam zo školského prostredia. Taktiež už roky sledujem zahraničné blogy týkajúce sa školstva. Podobný model metodických portálov je tam pomerne rozšírený a zvykne fungovať na spoplatnenom princípe. a tak sa zrodil portál Lepšia geografia, kde sa množstvo obsahu pre učiteľov a študentov geografie postupne rozrastá. Lepšia geografia dnes žije svojím vlastným životom, ponúka stovky didaktických materiálov za prijateľnú cenu a školy si prístup opakovane predlžujú. Teraz ide skôr o takú bokovku; momentálne pracujem na viacerých projektoch. Okrem toho je Lepšia geografia zapojená i do projektu Erasmus+, kde spoločne s partnermi z Česka a Maďarska pracujeme na vytváraní portálu, ktorý bude pokrývať vybrané veľké témy súčasného sveta. Obsahovať bude nielen texty a videá, ale aj rôzne infografiky, štatistiky a mapy vysvetľujúce 9 globálnych tém. Prínosný bude nielen pre študentov, ale aj pre samotných učiteľov. Mnohí učitelia sa necítia byť doma pri učení fenoménov súčasnosti - svet sa zmenil, odkedy študovali na vysokej škole. Veľa z nich sa nikdy neučilo, ako učiť o klimatickej kríze alebo migrácii. Preto im chceme podať pomocnú ruku a poskytnúť takýto informačný balíček, a tým skvalitniť vyučovanie geografie pre všetkých.

V rámci projektu Škola s nadhľadom ste pracovali na príprave pracovného zošita geografie a online úloh na precvičovanie. V čom je Váš pracovný zošit výnimočný?

Škola s nadhľadom predstavuje príjemný kompromis medzi tým, na čo sú učitelia zvyknutí a na inovácie, ktoré môžu hodiny geografie vylepšiť. Zošit nielenže pokrýva všetko učivo v súlade so Štátnym vzdelávacím programom v primeranom rozsahu a hĺbke, ale taktiež sa venuje i novým témam. Okrem toho som sa snažil prepájať geografiu s relevantným učivom z iných predmetov. Špecificky rozoberám napríklad otázku ekológie a životného prostredia, ktorej napriek jej dôležitosti nie je v školských predmetoch venovaná adekvátna pozornosť.

Úlohy som vytváral tak, aby vyžadovali viac premýšľania, kreatívny prístup (napr. vytváranie vlastnej mapy) a prácu s obrazovým materiálom. Nejde teda len o klasické doplňovačky a spájačky; žiaci si vedomosti môžu precvičovať aktívnou a zaujímavou formou. Pri iných pracovných zošitoch sa často stretávam s tým, že sú príliš prehustené úlohami, ktoré žiaci nemajú šancu stihnúť a polovica zošita tak ostane nevyplnená. Mnohokrát sú príliš mechanické a zamerané na memorovanie. Škola s nadhľadom sa na precvičovanie naopak díva s nadhľadom. Chápem, že nie každý žiak túži presedieť nad úlohami z geografie dlhé hodiny - uprednosťňujem kvalitu pred kvantitou. z pohľadu náročnosti ide o akúsi zlatú strednú cestu a úlohy na žiakov kladú primerané očakávania. Mojím cieľom nebolo “zničiť” žiakov extrémne komplikovanými zadaniami.

Pridaná hodnota Školy s nadhľadom však nekončí pri papierovej podobe. Rozšírenie projektu o online formu otvára možnosti pre všetkých. Mnoho úloh vyžaduje prácu s obrazovými materiálmi, ktoré by v papierovom formáte zaberali veľa miesta - internet tento problém odstraňuje. Online prostredie ponúka kopec úloh rôznej náročnosti, vďaka čomu si na svoje prídu aj žiaci, ktorým sa preberané učivo máli. Potešia sa však aj tí, ktorým osvojenie učiva trvá o čosi dlhšie a potrebujú viac úloh na precvičovanie. Skrátka verím, že Škola s nadhľadom dokáže pomôcť a zaujať každého žiaka a učiteľa.

Pridaná hodnota doplnkových vzdelávacích materiálov a projektov je naozaj veľká. Aký dosah zvyčajne majú Vaše projekty?

Na Slovensku sa do rôznych vzdelávacích projektov zapája väčšinou tých istých niekoľko stoviek škôl. Hoci sa to môže zdať ako malý počet, stále je to veľký progres v porovnaní s tým, kde sme boli kedysi. Taktiež vidíme, že zapojenie škôl sa pomaly rozrastá, čo naznačuje, že sa hýbeme správnym smerom. Napríklad v takom často spomínanom Fínsku, sú metódy a formy výučby, ktoré my ešte stále označujeme ako alternatívne, v podstate štandarnom. Verím a dúfam, že aj sa k tomu raz priblížime.

Ak chceme školstvo takýmto spôsobom inovovať, iniciatívni učitelia sú potrební ako soľ. Ako dokážeme podporiť nápaditých učiteľov a projekty?

Podpora je v tomto ohľade kľúčová. Nech je učiteľ akokoľvek ambiciózny, pokiaľ je na to sám, rýchlo vyhorí - nápady mu neprejdú a celá snaha je stratená. Prostredie na niektorých školách je podnetnejšie ako na iných. Niekde chýba snaha, inde ochota. Situácii by vedel pomôcť univerzálny štandard a plošná podpora inovatívnych projektov zo strany štátu.

Školský systém je v mnohých ohľadoch nevyhovujúci. V ktorých oblastiach je podľa Vás zmena najviac potrebná a kam sa momentálne školstvo uberá?

Potreba medzipredmetového prepájania je prízvukovaná čoraz viac. Obsah jednotlivých predmetov je často zle zladený a stáva sa, že žiaci pre pochopenie určitého učiva (napr. na fyzike) potrebujú poznať učivo z iného predmetu (napr. matematiky), ktoré ešte nepreberali. Inokedy je zas učivo duplicitne v dvoch predmetoch úplne zbytočne. Momentálne sa pripravuje zmena kurikula, ktorá má za cieľ adresovať aj tento problém. Po novom by predmety mali byť viac integrované a odvolávať sa jeden na druhý. Tento krok jednoznačne hodnotím ako veľké plus.

Ďalšou veľkou prekážkou je nízky záujem o učiteľskú profesiu. Ak by sme aj okamžite zvýšili platy, po kvalitatívnej stránke školstvo nepôjde hore tak rýchlo, ako by mnohí dúfali. Narozdiel od už spomínaného Fínska, kde si záujemcov o štúdium učiteľstva vysoké školy vyberajú, na Slovensku sa máloktorý “prvoligový” žiak rozhodne vydať učiteľským smerom. Následne sa dostávame do začarovaného kruhu, kedy ani osvietení vysokoškolskí učitelia nedokážu robiť zázraky so zložením študentov, s ktorými pracujú. Keď máme napríklad neuspokojivé výsledky v hokeji, zmeníme systém prípravy a práce s mládežou, podarí sa nám vychovať viac kvalitných hráčov, ale výsledky sa dostavia až za dlhú dobu. Pri školstve to funguje podobne. aj keby sme sa postavili na hlavu, stále musíme trpezlivo čakať. Ostáva dúfať, že naše deti sa zmeny k lepšiemu dočkajú čím skôr.

Presuňme sa teraz k predmetu, ktorý vyučujete - ku geografii. V čom vidíte najväčšie systémové problémy v prístupe k vyučovaniu geografie? Črtá sa nádej na zmenu?

Geografia by sa po novom mala odkloniť od faktografie a memorovania a viac sa sústrediť na rozvoj kritického, analytického myslenia, riešenie problémov a chápanie súvislostí. Som zástancom tohto prístupu. Verím, že geografia by u detí mala predovšetkým vzbudiť záujem o svet okolo nás, a preto uprednostňujem základný všeobecný prehľad, ktorého nadstavbou je efektívna práca s rôznymi zdrojmi informácií, ich vyhodnocovanie a spracovávanie, schopnosť vecne a slušne argumentovať a diskutovať. Rozvoj kompetencií, ktoré sú ukotvené v kvalitnom vedomostnom základe má oveľa väčšie opodstatnenie ako tak rozšírené memorovanie veľkého množstva častokrát irelevantných informácií. z pohľadu obsahu sa mi javia ako dôležité témy súčasnosti a blízkej budúcnosti, napríklad klimatická zmena, tie by mali byť zastúpené v oveľa väčšej miere. Upustiť by sme mali od chápania geografie ako zemepisu, ktorý je súborom encyklopedických poznatkov o svete a jeho regiónoch.

Takáto zmena zamerania otvára aj možnosť učiť viac zážitkovo a interaktívne, napríklad cez práce v skupinách alebo bádateľské učenie sa o rozličných témach z viacerých uhlov pohľadu. Pokiaľ má nejaký žiak záujem vzdelávať sa aj nad rámec školského učiva, maximálne to podporujem, avšak nemyslím si, že prílišná hĺbka by mala byť povinným obsahom pre každého žiaka. Napokon žiaci s hlbším záujmom si vždy nájdu cestu - pre mňa bola napríklad knižka Rozum do vrecka ako taká Biblia. Doma som sa z nej naučil ako samouk všeličo možné i nemožné ešte pred internetom. Mnohé si pamätám dodnes. Aby sme si však rozumeli, vôbec nie som odporca učeniu sa faktov na škole. na to, aby žiaci mali o čom uvažovať a diskutovať, potrebujú najprv poznať fakty - nemožno mlátiť prázdnu slamu. Som presvedčený, že po faktografickej stránke treba dať žiakom všeobecné základy, ktoré tvoria jadro predmetu a odtiaľ sa odraziť ďalej.

Skrz geografiu majú deti šancu porozumieť svetu a dôležitým témam, ktoré ním hýbu. Bohužial, ľudia častokrát veria rôznym miskoncepciám a stereotypom, napr. o rozvojových krajinách, a formujú si názory na základe neúplného poznania. Ako možno predchádzať a “opravovať” rozličné miskoncepcie priamo v škole?

Mnoho miskoncepcii je nanešťastie zakomponovaných aj v niektorých učebniciach, žiaci sa s nimi stretávajú na internete či v médiách. Napríklad Afrika je často vnímaná ako celok, akoby bola jednou homogénnou krajinou. na boj proti miskoncepciách o svete a jeho fungovaní môže na školách poslúžiť aj tzv. globálne vzdelávanie. Hoci školy by ho mali aplikovať do vyučovania, nie vždy k tomu aj dochádza. Zhodou okolností som spoluautorom viacerých takto zameraných metodík. Spolupodieľal som sa napríklad na vytvorení príručky “Afrika - mýty a fakty” od organizácie Človek v ohrození. Jej cieľom je odbúravať miskoncepcie a stereotypy a zahŕňa množstvo vzdelávacích aktivít. Verím, že témy globálneho vzdelávania majú zmysel a bol by som rád, keby mu školy venovali patričnú pozornosť.

V geografii obzvlášť platí, že “iný kraj, iný mrav.” Ako sa odlišuje výučba geografie v rôznych kútoch sveta?

To, čo u nás na školách nazývame geografiou je v skutočnosti zemepis - teda opis zeme s primárnym dôrazom na fakty (napr. kde je aký priemysel, čo sa kde pestuje). na Slovensku sa všeobecnej geografii (napr. podnebné pásma) venuje len v piatom ročníku, potom vo všetkých ročníkoch nasleduje už len regionálna geografia. Považujem to za chybu. Vo svete bol tento koncept geografie ako školského predmetu už dávno opustený. V cudzine sa po osvojení základov fyzickej a humánnej geografii zvyknú venovať vybraným veľkým témam, fenoménom alebo prípadovým štúdiám v určitom regióne (napr. Odlesňovanie, urbanizácia, migrácia alebo problémy spojené s cestovným ruchom). Vtedy konkrétne štáty či regióny tvoria iba pozadie príbehu.

Vyučovanie tam je viac interaktívne, bádateľské. Deti sa venujú aktivitám ako riešenie problémov, práca s rôznym zdrojom informácií, debatovanie alebo role play. Napríklad sa rozdelia na dve skupiny, z ktorých jedna obhajuje záujmy ťažobnej firmy a tá druhá zastáva dedinčanov, inokedy analyzujú plusy a mínusy rôznych územných plánov či variantov budovania obchvatu. Cez skutočné príbehy ľudí sa zas dozvedajú viac o komplexnosti migrácie. Takýto prístup núti žiakov mať sústavný kontakt s okolitým svetom, naštudovať si rôzne problematiky z viacerých perspektív a vedie ich aj k aktívnemu občianstvu. Týmto sa deti učia, že svet nie je čiernobiely.

Pri súčasnej slovenskej geografii mi takýto rozvoj myslenia chýba. Hoci takmer akúkoľvek tému dokáže učiteľ podať netradičnou formou, nie je to pravidlom, skôr výnimkou. a tak sa žiaci pasívne memorujú základné geografické charakteristiky jednotlivých častí Zeme, pričom chýba priestor na bádanie, vlastné objavovanie, skúmanie, porovnávanie a to je podľa mňa veľká škoda.

Hoci sa školy riadia podľa predpísaných vzdelávacích štandardov, napriek tomu v nich nie je výučba geografie rovnaká. V čom sa Vaše metódy vyučovania líšia?

Geografia je v mojich očiach zastrešujúcim predmetom, ktorý nám ukazuje, ako funguje svet a spoločnosť, interakcie medzi človekom a prostredím, a medzi krajinami. Globalizácii sa napríklad venujem na špecifických príkladoch: Odkiaľ prišiel môj telefón? Kde a ako bolo vyrobené moje tričko? Ako sa čučoriedky, ktoré si kupujem v obchode, dostali až sem? Snažím sa vymýšľať čo najviac aktivít. Napr. deti majú za úlohu radiť starostovi, ako sa vysporiadať s povodňou a následne opatrenia obhájiť a kritizovať.

Ste zástancom aktívneho učenia sa miesto klasického písania poznámok a do prípravy hodín, materiálov a aktivít kladiete množstvo času a kreativity. s akou odozvou sa stretávate? Tešia sa Vaše hodiny obľube?

Sto ľudí, sto chutí. Odozvy sú prevažne pozitívne, no nikdy nemožno vyhovieť každému. na našej škole môj prístup však funguje myslím, že dobre - žiaci sa aktívne zapájajú a hodiny ich bavia. Keď si však na školeniach vymieňam zážitky s učiteľmi z iných škôl, vidím, že takýto prístup nie je štandardom. na niektorých školách žiaci zďaleka nie sú takí aktívni. Úprimne neviem, čím to je, ale odhadujem, že do veľkej miery je to vec zvyku. Netreba sa nechať odradiť prvotnými neúspechmi a sklamaniami, skôr či neskôr si žiaci na nové formy a metódy zvyknú a škola sa stane príjemnejším a inšpiratívnejším miestom pre nich aj pre učiteľa.

Z Vášho rozprávania je zrejmé, že geografia nie je len Vašou prácou, ale i koníčkom. Ste taktiež aj vášnivým cestovateľom alebo Vám postačuje cestovanie stránkami atlasu?

Knihy asi nikdy úplne nenahradia osobnú skúsenosť. Zároveň je však dôležité uvedomiť si, že masová turistika ako ju dnes poznáme, nie je nutne spätá s aktívnym poznávaním navštívených lokalít. Mnoho ľudí nezaujímajú geografické špecifiká rozličných kútov sveta, špecifiká prírody či ako ľudia žijú a pracujú - len si chcú oddýchnuť a lokácia je pre nich druhoradá. na to, aby človek skutočne spoznal krajinu - jej prírodu, históriu a kultúru, musel by tam stráviť veľa času a veľa si o krajine aj naštudovať.

Osobne teraz cestujem veľmi málo. Pri troch malých deťoch je to komplikované. Vždy keď si myslím, že dieťa je už dosť veľké na cestovanie, príde na svet ďalšie:) Ale netrápi ma to. Napokon deťom je úplne jedno, kde sú - pre nich je všetko nové a výlet do okolitej prírody či blízkeho mesta im mnohokrát dá viac ako dovolenka niekde na opačnom konci sveta. Nepotrebujú vidieť Niagarské vodopády, teraz ich nadchne aj Kralický vodopád pri Banskej Bystrici.

Teší ma, že počas pandémie nastal boom lokálneho turizmu a ľudia si začali uvedomovať, koľko neprebádaných krás a zaujímavostí sa nachádza v ich okolí. aj malá roklinka dokáže priniesť človeku rovnaký zážitok ako tisíce kilometrov vzdialené pamiatky. a ako bonus človek nie je obkolesený masou turistov, čo robí poznávanie nepochybne zážitkovejším. 

Ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov!

Rozhovor pripravila: Tereza Okálová

Zdroj: www.abcedu.sk